BCCAP000000000000133ELEC

SIN 253 SI.&A SIN, sin. Sin chumoclw: sin comer. Sumin-chinina: estaba en cueros. (Cuando confunden la 1 con la E, nos resultan falsas varias de las palabras del Catecismo del P. Palo– mo: Sin isao: muchos dicen SEN ISAO. Por eso aquí pongo varios equivalentes, para sustituir a ese vocablo. Sin contar en ese número a las mu– jeres: TI 1\tAÑASAONAO GUINE MAN• MATUFOÑG I FAMALAOAN. Comí, sin rezar: CHUMOCHO YO, TI MANAITAL Sin fin, sin parar: TAIMINAGTOS. Sin embargo: ACHOG-HA TAEGUENAO.) SINAHE, luna nueva, ya visible. Gigon aanog, sinahe: apenas apare– ce, llámase SIN AHE. SINAT, Véase SIGNAT. SINE: SINI, recipiente (saco, caja, botella, &) ; encerrarlo en él. Masi– ne i ostia: reservarla; colocarla en el Tabernáculo. UnB"ine i lmía gi boteya: pondrás el aceite en la bo– tella. Masine si J ose gi kestat: en– cerrar a José en un saco. SININE, lo así metido; el espacio que ocupa. (cabida del buque, rlel cajon, &) . SINAHGUAN. INEMLAT. SINIYE, donde, para quien, porqué. I manmasiniye sineso: los sacos donde se mete la copra. Muñga ma– siniye i kestat: no se meta en cos· tales. SINEFA, cenefa. SINEPLAN, gruñido de la cerda cuando le baja la leche. SOPLA? SINESO (soso) , copra. SINETSOT (mañotsot), arrepentj– miento, contrición, atrición, dolor. Sinetsot gineflie: contrición. Sinet– sot minaa1íao: dolor de atrición. 1 Enmienda. MASGA. SINI, Véase SINE. ' SINIFIKA, SINIFIKASION, Véanse SIGNIFICA. SIGNIFIKASION. SINIGO, muesca, estría, ranura. Si– nigon i kakaña, i pegpog: acanala– dura de la comezón, de la hinchazón. SINISO (suso), germen, brote, retallo tallo, vástago, retoño, esqueje; Tres na siniso: tres espigas. Sinison chodd.a: retoño de plátano. Mañini· so: ya forma el cogollo. SINKO, cinco. LIMA. / NASINKO, PO· ner cinco. SIN MAGAGO, sin ropa, desnudo. MANSINMAG.I\GO; los desnudos. SI N ó, si no. Ti yenao-ha, sino lokue (ti lahyeye yenao, na lokue): no sólo eso, sino tambien. SINóNIMO, sinónimo. su M 1 HA. UMÁCHULE. SIN PARAT, sin parar. TI MÁ– MAGTOS: SIN PROBECHO: sin provecho. ( Taiminauleg i huguaguato: no me conviene ir allá). TAGPALO. PAKON. TAIGUAELAYE. SIN SAT, sin sal. Hunton sin sat: unto sin sal. TI MAASNE. MATA– PAÑO. SINTA, cinta. LESTON. SINTAS, id. GALON. SINTURA, cintura. SINTURON, cinturón; ceñidor. SE-– NEDOT. CHIGET SINTURA. SI!ilGAO, hastiar, empalagar; causar tedio o fastidio. Hasi?ígao yo : me fastidió. Siñgao na chetnot: na cha– lan: enfermedad fastidiosa ; camino canso. SINIÑGAO, sentir fastidio o hastío, o empalago. Sini?ígao yo nu enao na. neñgkano: me he hastiado de esa comida. Slf:l'A, posible, serlo. Ti siña: imposi– ble. Siña matai: mortal. Siña la– che: falible. Siña mafag: frangible. Si1ía maya: flotante; navegable. Siña hemlo : puede curarse; curable. Ti si1ía hemlo : incurable; crónico. Ti siña piti: impasible. Ti sitia gai– chilofíg: incomparable. Si?ía yo hu– manao, malago, ku1nomotgan?: pue– do yo marcharme, escaparme, co– mulgar? Siña yo hufalaago?: podré yo escaparme. Si1ía unlie gue: po– drás verlo. Siña nu ugaipinite enao?: ese fulano es capaz de sentir algo? Ti siña: es incapaz; es in– digno. SUMIÑA, ser capaz. Ti sumiña: no fué capaz. NASIÑA, Véase. NINASIÑA, Véase. SfSIÑA, poder, potencia; lo que uno puede, su actividad o autoridad. Si-

RkJQdWJsaXNoZXIy NDA3MTIz